Katalánsko

Historické územie Katalánska sa vyvíjalo už od Staroveku, keď v meistach dnešných miest Barcelony a Tarragony vybudovali svoje sídliska neskôr grécky a kartágenskí obchodníci a vojaci. Jeden z nich, generál Hamilkare Karkase, založil v 3. st. pr. Kr. mesto Barcino – teda dnešní Barcelonu. Hlavným mestom však pôvodne bolo Tarraco, dnešná Tarragona. Antický osadníci tak pomaly utlačovali pôvodne obyvateľstvo; Kelti, ktorí prišli na Pyrenejský poloostrov 7. st. pr. Kr. Po prehre Hanibala sa vlády nad územím ujali Rimania. Behom svojho pobytu vybudovali širokú sieť ciest a vodovodov v čele s prekrásnimy akvaduktmy.Po páde západorímskej ríše (476) prišlo k invázii germánských kmeňov, zvlášť potom Vizigótov, ktorý boli potom obrátený na kresťanskú vieru, tak typickou pre celý region i dnes.

Katalánci boli nútený brániť sa niekoľkým útokom córdobského emirátu, čo viedlo nakoniec k spojeniu s kráľovstva Aragonskeho (barcelonský grof Ramón Berenguer IV. sa oženil s princeznou Petronilou, jej otec bol aragonský kráľ Ramiro – Barcelona sa totiž v stredoveku vyvinula na hlavné mesto Katalánska, po tejto svadbe bola povýšena na hlavné mesto celého aragonsko-katalánského kráľovstva). Nástupca kráľa Ramóna, Jaime I. Dobyvateľ, potom pripojil Valenciiu a Baleárské ostrovy. Katalánsko sa tak stalo jednou z hlavných mocností Pyrenejského poloostrova, Barcelona bola významným obchodným centrom. Roku 1469 však zobral Ferdinand Aragonský za ženu Isabelu Kastilskou, a Katalánsko sa stalo súčasťou nového Španielska.

V 16. stor. sa hlavné mesto presúva do Madridu a Kataláncom nastava niekoľko desiatok rokov trvajúcí obdobie temna, keď sa snažili si udržať vlastnú národnú identitu. V roku 1640 Katalánsko spolu s Portugalskom povstalo (Portugalci si nakoniec v roku 1688 vydobyli na rozdiel od Kataláncov dobyli nezávislosť). Zásadní zlom prišiel až v 19. stor. spolu s rozvojom priemyslu. Nie nadarmo sa Katalánsku hovorí „Lokomotíva Španielska“. V rokoch0 1888 – 1929 tu prebehla tzv. „renaixenca,“ katalánsko-barcelonské národní znovuzrodenie, to vyvrcholilo roku 1931 vyhlásením Katalánskej republiky. Ta sa však stala o päť rokov neskôr trňom v oku fašistického diktátora Franca, ktorý nakoniec na začiatku 2.sv. vojny dobyl Barcelonu. Katalánský prezident Lluís Companys utiekol do francúzskeho exilu, kde však bol zakknutý Hitlerovým gestapom a predaný Frankovi, ktorý už v roku 1940 dohľadol na Companysovu popravu. Nadcházejúcí obdobie sa nieslo v znamení tvrdých protikatalánských represií.

Bombardovanie Barcelony a jeho okolia

Katalánsky ľud však útlak režil s hrdo so zdvihnutou hlavou; dá sa povedať, že Francova snaha o zničenie katalánskej národnosti viedla paradoxne k posilneneniu hrdosti kataláncov. Po Francovej smrti sa v roku 1975 stalo Španielsko opäť kráľovstvom. Katalánsko získalo autonomiu v roku 1977 (v roku 1980 bola zvolena prvá katalánska vláda so sídlom v hlavnom meste, v Barcelone), v roku 2006 bola nezávislosť na neobľúbenom Madridu ešte zväčšená – vláda („Generalitat de Catalunya“), už stojí spolu s prezidentom v čele zeme, môže sama hospodáriť s daňami či udeľovat pracovné povolenia (Pre väčšiu autonomiu hlasovalo 75% obyvateľov!). Obyvatelia Španielska s týmto krokom nesúhlasili. Katalánci od roku 2006 platia najviac peňazí do španielského rozpočtu – s najlepšiou ekonomikou totiž nechceli dopláceť na chudobnejšií zbytok Španielska. Katalánsko má nezávislé súdnictcvo, vláda rozhoduje napríklad o imigračnej politike. Súčasťou neoficiálnalnej „ústavy“ je tiež jazyk; Katalánština, ktorá sa učí spolu so Španielčinou už od základných škôl, je však uprednostňovaná na úradoch i v médiách. Hymna Katalánska sa nazýva „Els Segadors“ („Sekačky“).

Ďalším významným mezdníkom v historií zeme sa stali barcelonské olympijské hry z roku 1992. Priniesli totiž výrazné zlepšenie životných podmienok nilen barcelončanom, ale aj celému regionu; cez infrakštruktúru, služby, až po niekoľkonásobný rast turistického ruchu (Katalánsko sa totiž vďaka úspešným OH zapísalo do povedomia Europy).

Kľúčovým odvetvím je automobilová výroba (automobilka Seat, patriaca ku Volkswagen), výskum a elektrotechnika, pestovanie vína (Katalánske víno patrí medzi najlepšie na svete), citrusových plodov, olivového oleja, rybolova, v delte Ebru sa rozkladajú rozľahlé ryžové polia.

Katalánsko

Pamiatky Katalánska:

Sagrada Familia

Palau Güell

V Katalánsku nie je pamiatky na ktorej by nebola katalánska vlajka

Camp Nou taktiež patrí medzi pamiatky v Katalánsku

Akvadut v Tarragone